Klavírny virtuóz Jozef Hollý sa mal v Košiciach predstaviť už minulý rok, koncert sa však musel presúvať a podarilo sa ho zrealizovať až v nedeľu 29. mája. Vo vypredanom Dome umenia sa stretli priaznivci kvalitnej hudby, ktorí si potrpia na prepracované a náročné inštrumentálne výkony. S napätím sa čakalo aj na to, čo nové hudobník tentoraz dovezie.
V publiku bolo dosť ľudí, ktorí si s Jozefom Hollým užili premiéru, no i tí, ktorí ho videli už viackrát, si prišli na svoje. Je vidieť, že klavirista nespí na vavrínoch a zdokonaľuje nielen techniku hry, ale aj výber repertoáru, interakciu s divákmi a pódiovú šou. Pri výpadku elektriny sa navyše ukázalo, že dokáže výborne improvizovať. Oslávencovi z publika okamžite zahral svojráznu variáciu na Happy Birthday to You tak, ako by ju v minulosti podal Mozart či Chopin. Jednoduchú melódiu samozrejme prispôsobil kvetnatým štýlom, akými sa obaja majstri kedysi prezentovali. Naozaj nečakané spestrenie, no o to pôsobivejšie túto vzácnosť vnímali ľudia v sále.
Virtuozita spojená s nadhľadom
Hudobník skrátka splnil vysoké očakávania, zásluhu na tom však mali všetci hudobníci, ktorí v ten večer na pódium vystúpili. Dychové nástroje si vzal do parády "domáci" Ján Kopčák. Stihol už vydať sólové CD, na ktorom predvádza zaujímavé kúsky ako saxofonista. Sóla na tento nástroj patrili k pekným pohladeniam, no zrejme najviac sa Janko zapotil v skladbe, ktorá je na tomto nástroji postavená – Together Again skomponoval Dave Koz a hoci ide o smooth jazzový titul, obsahuje i ťažké úseky. V upravenej melódii z filmu Trója sa Ján pre zmenu predstavil s nástrojom duduk, čím umocnil autenticitu hudby spojenej s obdobím staroveku.
Rozmanito aranžované melódie k filmom patria k neodmysliteľným kúskom v Hollého repertoári. Či už išlo o Cinema Paradiso alebo Gladiátor, nikde neponechali muzikanti nič na náhodu. Tri tituly si však zaslúžia osobitnú pozornosť. Posledný mohykán sa zvrtol do nápaditej jazzovej medzihry, z ktorej sa hudobníci plynulo vrátili k pôvodnému motívu. "Ďalšia skladba je veľmi ťažká," uviedol hlavný aktér melódiu k Harrymu Potterovi. "A hovorím to preto, aby ste to už teraz ocenili," dodal so smiechom. Rozhodne však nepreháňal, pretože ide o kompozíciu vyžadujúcu brilantnú techniku. Klavirista to zvládol s noblesou a ľahkosťou, čím len potvrdil svoju povesť virtuóza.
A do tretice tu bol kúsok Who Wants to Live Forever, sprevádzaný na obrazovke fragmentmi zo životopisného filmu Bohemian Rhapsody (táto skladba kedysi silno zarezonovala aj vo filme Highlander). Pozornosť na seba strhol gitarista Andrej Urminský so sólom pripomínajúcim Briana Maya. Niečo podobné sa mu podarilo aj v kúsku Sentinel, upokojujúcom rozbúrenú atmosféru. Išlo o jeden z vrcholov večera, ktorý v celej svojej autenticite a vernosti vzdal hold anglickému géniovi Mikeovi Oldfieldovi. Urminského gitara nádherne "spievala" v zhode s originálnou verziou a ostatní hudobníci pridali drobné nuansy a úžasné detaily, tak typické pre Angličanovu tvorbu.
Zmiešať olej a vodu
Nemalý podiel na epickej atmosfére vystúpenia malo sláčikové kvarteto. Jozefa Hollého výdatne podporilo najmä v jeho vlastnom kúsku Torre Mozza. "Túto skladbu som napísal, keď som bol v Taliansku. Býval som v majáku, ktorý bol prerobený na hotel, a preto dostala pieseň takýto názov," ozrejmil publiku. Matej Šajgalík dokreslil kompozície syntetizátorovými a klávesovými zvukmi, čo Hollého inšpirovalo k tomu, aby si k piesni Purple Rain od Princea doviezol klávesy a navyše si aj zaspieval. Vokálne kreácie si zopakoval aj v Enjoy the Silence od Depeche Mode (venoval ju nedávno zosnulému Andymu Fletcherovi) a treba dodať, že mu táto poloha sadla takmer tak dobre ako klavírna.
Veľkým zážitkom sa stalo kombinovanie skoro až nepredstaviteľných predlôh. Revolučná etuda, v ktorej si k sebe našli cestu Frederyk Chopin a jazz, bola pritom len zahrievacím kolom. Napätie sa stupňovalo pri spojení melódie od R. Kellyho I Believe I Can Fly s jednou z Bachových skladieb, resp. keď Sheeranova pieseň Shape of You nenásilne prechádzala do variácie na Mozartovu tvorbu. Najbúrlivejšie pocity priniesol mix takmer neoklasického sóla z Thunderstruck od AC/DC s motívmi z Beethovenovej 5. symfónie. Činil sa najmä bubeník Pavol Balo, neprehliadnuteľný mohutnými údermi. Spolu s basgitaristom Petrom Szabom však dokázali, že zvládajú aj komplikovanejšie rytmické úseky či tempá.
Repertoáru kapely bola prispôsobená i pódiová šou. Nešetrilo sa filmovými projekciami a svetlami, takže divák mal niekedy pocit, že sedí v kine a počúva hudbu. S týmto aspektom však bolo spojených i pár negatívnych javov. Niekedy už bolo okaté, že hudobníci v rámci šou hrajú takpovediac na "efekt" a pobavenie diváka. Jemnejšie pasáže mohli byť reprodukované na tichšej hlasitosti, aby vynikol kontrast medzi "forte" a "pianissimo". Akustika sály síce obstojí pri symfonických alebo dychových orchestroch, no nabudená elektrifikovaná kapela sa v menšom priestore tiesnila, zvuk sa nešťastne odrážal a vo vypätých pasážach sa zlieval do "gule", v ktorej sa jednotlivé linky nástrojov ťažko identifikovali.
Odhliadnuc od uvedených negatív poskytol Jozef Hollý a jeho spoluhráči veľmi pekný a hodnotný zážitok. Dvojhodinové vystúpenie prinieslo rôznorodé nálady, siahajúce od melancholických cez búrlivé až po vyslovene veselé. Muzikanti predviedli výborné výkony a s úsmevom na tvárach zvládli i veľmi náročné kúsky. Strhujúcim spôsobom predstavili reprezentatívny materiál z dielne klavírneho virtuóza, ktorý sa do Košíc podľa jeho slov vždy teší. A čo je dôležité, aj Košičania majú z jeho návštevy stále radosť.
Ďalšie termíny koncertov Jozefa Hollého:
2. 7. Banská Štiavnica – Amfiteáter
22. 7. Ružomberok – Čutkovská dolina
Vstupenky na oba koncerty kúpite v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Marek Danko
Článok bol pôvodne publikovaný na hudobnom portáli Hudba.sk.
