Leoš Janáček - Otče náš
Spevácky zbor mesta Bratislavy
Tatiana Hajzušová - soprán
Eva Šušková - mezzosoprán
Pavol Oravec - tenor
Jiří Rajniš - barytón
Lukáš Kunst - dirigent

S Antonínom Dvořákom spájajúce sa typické prvky ako jednoduchosť hudobných línií, vrúcnosť a úprimnosť, ako aj prirodzená pokora k človeku a prírode a v neposlednom rade viera v Boha sú príznačné i pre jeho Omšu D dur „Lužanskú“, ktorej uvedenie 3. mája 2025 o 19.00 h v koncertnej sieni Klarisky pripravuje Spevácky zbor mesta Bratislavy pod dirigentským vedením Lukáša Kunsta. V sólových partoch sa predstaví výborné vokálne kvarteto Tatiana Hajzušová (soprán), Eva Šušková (mezzosoprán), Pavol Oravec (tenor) a Jiří Rajniš (bas).

Zaujímavosťou je, že pripravované uvedenie omše vychádza z najnovšieho kritického vydania diela nakladateľstva Bärenreiter, pre ktoré editor ako hlavný prameň zvolil druhý odpis partitúry Jana Elsnica s Dvořákovými autentickými pridanými partmi violončela a kontrabasu, pochádzajúci z majetku nakladateľstva Novello a aktuálne uložený v British Library. Podľa historických prameňov Dvořák túto podobu omše síce poslal vydavateľovi ako svoju konečnú verziu, ale na žiadosť nakladateľstva Novello však nakoniec pre vydanie v roku 1892 dielo zinštrumentoval pre orchester, čo spôsobilo, že táto zo skladateľovho pohľadu finálna komornejšia verzia akosi neprávom upadla do zabudnutia a svetlo sveta vo vydanej podobe uzrela až omnoho neskôr.

„Mám tu čest Vám oznámiti, že jsem práci šťastně dokončil a že se z ní upřímně raduji. Myslím, že to bude dílo, které svému
účelu plně vyhoví. Mohlo by se jmenovat: víra, naděje a láska k Bohu nejvyššímu a poděkování za tak veliký dar, že mně bylo
popřáno dílo to ke chvále Nejvyššího a ke cti umění našeho šťastně dokončiti. Nedivte se, že jsem tak nábožný, ale umělec, který to není, nic takového nedokáže. Což nemáme příklady na Beethovenovi, Bachovi, Raffaelovi a mnoha jiných? Konečně děkuji i Vám, že jste mi dal podnět dílo v takové formě napsat, jinak bych byl asi sotva na to kdy pomýšlel; neb až dosud jsem psal díla podobného druhu jen ve velkých rozměrech a s prostředky velkými,“ napísal Antonín Dvořák významnému architektovi, mecenášovi umenia a neskoršiemu zakladateľovi a prvému prezidentovi Českej akadémie vied Josefovi Hlávkovi, na ktorého podnet v roku 1887 skomponoval Omšu d dur op. 86. Hlávka si totiž v roku 1886 pri svojom letnom sídle, zámku v západočeských Lužanoch (vďaka tomu je omša známa i s podtitulom „Lužanská“), nechal vystavať novú kaplnku a v nasledujúcom roku pri príležitosti jej vysvätenia požiadal priateľa Dvořáka o vytvorenie novej omše. Dielo sa vyznačuje prehľadnou faktúrou speváckych partov a z dôvodu malého priestoru lužanskej kaplnky skladateľ pôvodne obmedzil inštrumentálny sprievod iba na organ. Dielo rešpektuje sled katolíckej bohoslužby a pozostáva zo zvyčajných častí klasického omšového ordinária. Nesmiernym pôvabom oplývajúcu hudbu technicky zdanlivo striedmej kompozície charakterizuje invencia v oblasti melódie i harmónií kombinujúcich staršie cirkevné mody s dobovo modernými postupmi, vďaka ktorej omša kvalitatívne zďaleka presahuje povahu výlučne príležitostného diela a suverénne pôsobí ako jedinečne vyznievajúci celok. Dvořák omšu tvoril prevažne na svojom letnom sídle vo Vysokej uprostred jeho srdcu blízkej prírody a napriek tomu, že vznikla z vonkajšieho podnetu, z hudby cítiť, že ju komponoval hlavne pre svoje potešenie.

Premiéra omše sa konala na vysvätení kaplnky v Lužanoch 11. septembra 1887. Dirigoval sám Dvořák, sopránovou sólistkou bola Hlávkova žena Zdenka, altového partu sa ujala skladateľova manželka Anna. Prvé koncertné verejné uvedenie nasledovalo 15. apríla 1888 v Mestskom divadle v Plzni, tiež pod vedením Dvořáka.

Program koncertu dopĺňa Otčenáš Leoša Janáčka, ktorého pôvodná verzia bola určená pre tenorové sólo, miešaný zbor v sprievode klavíra, neskôr však skladateľ sprievod prepracoval pre harfu a organ. K zhudobneniu modlitby Janáčka inšpiroval cyklus obrazov súčasného poľského maliara Józefa Męcinu-Krzesza. Vo vedení melodických línií je zreteľný vplyv moravskej ľudovej piesne a dramatický priebeh hudby do istej miery prináša náznaky na operu Jej pastorkyňa.

*****

Spevácky zbor mesta Bratislavy vznikol v roku 1971 pri Mestskom kultúrnom stredisku v Bratislave s názvom Bratislavský komorný zbor. Pod terajším názvom funguje od roku 1979. Založil ho a do roku 1976 viedol dirigent Anton Kállay, neskôr Valentin Iljin. V rokoch 1977 – 2021 zbor nepretržite viedol prof. Ladislav Holásek, pod ktorého vedením sa vyprofiloval na popredné vokálne teleso uznávané doma i v zahraničí. Zbor umelecky spolupracoval s poprednými domácimi a zahraničnými hudobnými telesami a interpretmi. Dosiahol tiež vynikajúce úspechy na rozličných medzinárodných hudobných festivaloch speváckych zborov (Arezzo, Gorizia, Llangolen, Middlesbrough, Spittal, Miedzyzdroje, Karditsa, Pollheim). Za roky svojej existencie si zbor vybudoval rozsiahly repertoár obsahujúci diela všetkých štýlových období vrátane premiér skladieb súčasných slovenských autorov. Realizoval početné nahrávky pre rozhlas a televíziu a vydal viacero hudobných nosičov. Od roku 2024 zbor píše novú kapitolu svojho pôsobenia zaradením k OZ Spevácke zbory Bratislavy pod vedením dirigenta Lukáša Kunsta.

Lukáš Kunst sa venoval spevu najprv v detskom zbore Kantiléna pri Filharmónii Brno, kde účinkoval napr. ako detský sólista v pražskom Rudolfine a Národnom divadle Brno. Následne študoval operný spev u MgA. Ireny Vašíčkovej-Pollini a organ u MgA. Zdeňka Špatku. V štúdiu operného spevu ďalej pokračoval na Cirkevnom konzervatóriu a na Konzervatóriu v Bratislave v triede Mgr. art. Márie Repkovej. Dirigovanie zboru študoval súkromne u Jevgenija Galatenka, Jakuba Kleckera, Zuzany Kadlčíkovej a Blanky Juhaňákovej. Dirigovanie orchestra ďalej študoval na konzervatóriu v Prahe u Jana Pellanta. Od roku 2011 bol druhým zbormajstrom Kantilény pri Filharmónii Brno a umeleckým vedúcim Kantilény – komorný zbor. Následne dirigoval na Novej scéne v Bratislave muzikál Mozart a podieľal sa na hudobnom naštudovaní a dirigovaní koncertov zboru Cirkevného konzervatória v Bratislave. V roku 2016 vyučoval na inkluzívnej Základnej škole Plavecký Štvrtok hudobnú výchovu a detský zbor. Bol spoluzakladateľom Komornej opery Bratislava, pôsobil aj ako jej hudobný riaditeľ a dirigent. Aktuálne pôsobí ako lektor v rámci medzinárodného projektu detského hudobného vzdelávania SUPERAR. Je zakladateľom, umeleckým vedúcim a
zbormajstrom ženského zboru Les Sirènes, detských zborov Sirénčatá a Sirénčiatka a pod jeho umeleckým vedením pôsobí aj Spevácky zbor mesta Bratislavy.

Web: https://www.lessirenes.sk/
Youtube: https://www.youtube.com/@lessirenes1978

Youtube: https://www.youtube.com/@SpevackyzbormestaBratislavy
Facebook: https://www.facebook.com/szmestabratislavy

Facebook: https://www.facebook.com/sirenesles
Instagram: https://www.instagram.com/lessirenes_slovakia/

Partner: BKIS a MojaKultúra.sk